Protiklady pre deti cez hru a obrázky
Protiklady pre deti nemusia zostať iba pri otázke „Čo je opakom slova veľký?“ Stačí sa rozhliadnuť po triede a príležitostí na ich objavovanie je zrazu veľa. Jedna pastelka je dlhá, druhá krátka. Krabica môže byť plná alebo prázdna, dvere otvorené alebo zatvorené a pri pohybovej hre sa dá utekať rýchlo aj pomaly.
Práve spojenie slov s obrázkom, predmetom alebo vlastnou skúsenosťou dáva pri tejto téme veľa možností na hranie. Deti môžu protiklady pomenúvať, hľadať, spájať do dvojíc, ukazovať pohybom alebo skúšať, kto nájde správny opak ako prvý.
Hľadanie protikladov má svoje miesto aj v Štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie. V oblasti Jazyk a komunikácia sa uvádza medzi slovnými hrami, prostredníctvom ktorých sa upevňuje a rozvíja aktívna slovná zásoba detí a komunikačné zručnosti.. V praxi sa pritom dá táto téma uchopiť veľmi jednoducho – od rozhovoru a pohybu až po obrázkové či priraďovacie hry.
Začnite protikladmi, ktoré deti poznajú
Najjednoduchšie sa pracuje s dvojicami, ktoré deti poznajú z bežného dňa a dokážu ich vidieť alebo priamo zažiť. Veľký – malý, dlhý – krátky, hore – dole, plný – prázdny, otvorený – zatvorený, teplý – studený či svetlo – tma sú dobrým východiskom pre množstvo krátkych aktivít.
Jednu z nich možno pripraviť priamo v triede. Učiteľka vyberie niekoľko predmetov a položí ich na viditeľné miesto. Deti dostávajú jednoduché úlohy: nájsť niečo veľké a malé, dlhé a krátke alebo mäkké a tvrdé. Nemusia pritom iba ukazovať. Postupne môžu predmety pomenovať a povedať, v čom sa od seba líšia.
Hra môže pokračovať aj bez pripravených predmetov. Učiteľka povie „hore“ a deti hľadajú protiklad, potom „deň“, „veselý“ alebo „rýchly“. Keď princíp poznajú, úlohy si môžu zadávať navzájom.
Z obyčajného hľadania sa tak ľahko stane krátka slovná hra, ktorú možno zaradiť počas ranného kruhu, medzi dve činnosti alebo k téme, ktorej sa trieda práve venuje.
Tu môžete objednať hry na protiklady v eshope predskolak.sk
Obrázkové protiklady premenia hľadanie dvojíc na hru
Nie všetky protiklady sa dajú priniesť do triedy ako dva predmety. Vtedy dobre poslúžia obrázky. Dieťa na nich vidí konkrétnu situáciu a jeho úlohou je nájsť obrázok s opačným významom.
Na takomto princípe pracuje aj školská Hra na protiklady. Obrázkové dvojice môžu byť podnetom nielen na samotné priraďovanie. Po nájdení správneho páru môže dieťa oba obrázky pomenovať, vysvetliť ich rozdiel alebo skúsiť použiť obe slová vo vetách. Pri skupinovej hre sa dá princíp obrátiť. Jedna časť dvojíc zostane u učiteľky a druhá sa rozdá medzi deti. Učiteľka ukáže obrázok a dieťa, ktoré drží jeho protiklad, sa prihlási. Pri ďalšom kole už môže obrázky vyberať jedno z detí.
Ďalšou možnosťou je puzzle. Namiesto klasického obrázka však deti skladajú dvojice, ktoré spolu významovo súvisia ako protiklady. Pri hre Didaktické puzzle Protiklady tak dieťa hľadá, ktoré dieliky patria k sebe. Samotné spojenie dvojice však nemusí byť koncom aktivity. Zaujímavejšie je nechať dieťa pomenovať, čo na obrázkoch vidí a aký protiklad dvojica predstavuje.
Protiklady rozhýbu celú triedu
Niektoré protiklady sa najlepšie vysvetľujú pohybom. Pri dvojici „rýchlo – pomaly“ netreba žiadny obrázok. Deti rozdiel okamžite pocítia pri chôdzi alebo behu. Podobne sa dá pracovať s ďalšími dvojicami. Pri „vysoko – nízko“ môžu natiahnuť ruky čo najvyššie a následne si čupnúť. Pri „dopredu – dozadu“ urobia niekoľko krokov jedným a druhým smerom. Na „hlasno – potichu“ môžu reagovať tlieskaním a pri dvojici „stáť – ísť“ striedať pohyb so zastavením.
Keď deti princíp pochopia, hra sa môže zmeniť. Učiteľka už nepovie obe slová. Povie iba „pomaly“ a deti majú pohybom ukázať opak. Alebo nepovie nič a protiklad iba predvedie. Deti ho musia pomenovať a ukázať opačný pohyb. Takéto krátke aktivity majú jednu praktickú výhodu – protiklady sa nemusia precvičovať iba pri stole. Rovnakú tému možno striedať v slovnej, obrázkovej aj pohybovej podobe.
Skladačky spájajú obrázok so slovom
Pri skladačkách už dieťa nepracuje iba so slovom, ale musí si všimnúť význam obrázka a nájsť k nemu správnu dvojicu. Práve tu sa dá veľmi prirodzene zapojiť aj rozhovor. Dieliky možno najskôr rozložiť obrázkom nahor a nechať deti postupne vytvárať páry. Keď dieťa dvojicu nájde, pomenuje oba obrázky. Učiteľka môže pokračovať jednoduchou otázkou: „Podľa čoho vieš, že patria k sebe?“ Namiesto rýchleho poskladania všetkých dielikov tak dostane priestor aj pomenovanie samotného protikladu.
Takto sa dá pracovať napríklad s hrou Drevená skladačka Protiklady. Pri ďalšom hraní sa už nemusia použiť všetky dvojice naraz. Menší počet párov môže poslúžiť na rýchlu aktivitu a postupne možno pridávať ďalšie. Obmenu prinesie aj hra vo dvojiciach. Jedno dieťa si vyberie dielik a druhé hľadá jeho protiklad. Potom si úlohy vymenia. Rovnaká pomôcka tak nemusí znamenať zakaždým rovnakú činnosť.
Z protikladov môže vzniknúť spoločná hra
Pri obrázkových dvojiciach sa dá ľahko prejsť od samostatného skladania k spoločnej aktivite. Jednu časť dvojíc dostane jedna skupina detí a zvyšné dieliky druhá. Úlohou každého je nájsť kamaráta, ktorý má správny protiklad. Ak jedno dieťa dostane obrázok predstavujúci deň, hľadá noc. Veľký predmet hľadá svoj malý náprotivok a podobne. Keď sa dvojica nájde, deti ju spoločne pomenujú. Pri ďalšom kole sa kartičky premiešajú a rozdajú nanovo.
Na podobné priraďovanie možno využiť Hra školou – Protiklady s obrázkovými dvojicami. Raz ich deti môžu skladať pri stole, inokedy sa jednotlivé dieliky stanú základom spoločného hľadania.
Pri starších predškolákoch môžeme pridať ešte jednu úlohu. Po nájdení dvojice nestačí povedať „veľký – malý“. Deti skúsia vytvoriť vetu s jedným slovom a kamarát s druhým. Obrázok tak zostáva oporou, ale postupne sa väčší priestor presúva k slovu a jeho používaniu.
Pexeso s protikladmi trochu inak
Aj obľúbené pexeso sa dá pri protikladoch zahrať trochu inak. Dvojicu totiž nemusia tvoriť dva rovnaké obrázky. Deti si musia zapamätať, kde sa nachádzajú dva obrázky s opačným významom. Tento princíp prináša do hry ďalšiu úlohu. Nestačí si zapamätať polohu kartičky. Dieťa musí zároveň rozpoznať vzťah medzi obrázkami a určiť, či skutočne tvoria protiklad.
Takto možno pracovať s hrou Klub predškolákov: Malá veľká myška – protiklady. Obrázkové protiklady sa tu prepájajú s pamäťovou hrou, takže deti nehľadajú len rovnaký obrázok, ale správny opačný význam. Ak je kartičiek pre skupinu priveľa, hra sa dá začať s menším počtom dvojíc. Neskôr možno ďalšie pridávať a zvyšovať náročnosť.
Jedna pomôcka nemusí znamenať jednu hru
Obrázkové kartičky, skladačky či puzzle sa oplatí využiť aj mimo pravidiel uvedených v návode. Stačí zmeniť zadanie a z tej istej sady môže vzniknúť ďalšia aktivita. Kartičky možno napríklad rozložiť po triede. Učiteľka povie jedno slovo a deti hľadajú obrázok jeho protikladu. Inokedy môže každé dieťa dostať jeden obrázok a bez ukazovania ho opísať ostatným. Ich úlohou bude uhádnuť, čo znázorňuje, a následne nájsť jeho opak.
Pri ďalšej aktivite môžu deti vytvorené dvojice rozdeliť podľa toho, čo na obrázkoch porovnávajú. Niekde pôjde o veľkosť, inde o množstvo, polohu, vlastnosť alebo činnosť. Netreba pritom využiť všetky obrázky naraz. Niekedy je zaujímavejšie pracovať iba s niekoľkými dvojicami a venovať viac času rozhovoru.
Keď už deti protiklady dobre poznajú, obrázky môžu zostať otočené na stole a hra pokračuje iba slovne. Dieťa si vytiahne obrázok, pomenuje ho a skúsi povedať protiklad bez toho, aby hľadalo druhú kartu. Pomôcka sa tak postupne mení z hlavnej časti hry na oporu pri práci so slovami.
Pomôcky na protiklady do materskej školy
Každá skupina môže s protikladmi pracovať trochu inak. Niekde sa osvedčia veľké obrázky a spoločné pomenovávanie, inde deti radšej skladajú puzzle, hľadajú dvojice alebo si zahrajú pamäťovú hru. Pri výbere preto nemusí rozhodovať iba počet protikladov v balení, ale najmä spôsob, akým chcete pomôcku na protiklady s deťmi používať.
Pri práci s obrázkami sa téma protikladov prirodzene prepája aj s ďalšími aktivitami zameranými na rozvoj reči a slovnej zásoby. Deti nemusia iba určiť, ktoré obrázky patria k sebe. Môžu pomenovať, čo vidia, opísať rozdiel medzi dvojicou alebo použiť protiklad vo vlastnej vete. Rovnaká pomôcka tak môže poslúžiť pri spoločnom rozhovore aj pri samostatnej či skupinovej hre. Veľmi blízko majú protiklady tiež k triedeniu a priraďovaniu. Dieťa pri hľadaní správnej dvojice sleduje vlastnosti obrázkov, porovnáva ich a hľadá medzi nimi vzťah. Raz môže spájať veľké s malým, inokedy plné s prázdnym alebo deň s nocou. Práve rôzne priraďovacie hry umožňujú tento princíp obmieňať aj pri ďalších témach.
Pri puzzle a skladačkách sa k práci so slovami pridáva logické myslenie a pozorovanie. Dieťa si všíma detaily, porovnáva možnosti a rozhoduje sa, ktoré časti alebo obrázky spolu súvisia. Ak má svoje rozhodnutie zároveň pomenovať alebo vysvetliť, jedna aktivita prepája viac zručností bez toho, aby bolo potrebné pripravovať niekoľko samostatných úloh. Obrázkové kartičky možno využiť aj na pamäťové a postrehové hry. Stačí zmeniť pravidlá, otočiť kartičky obrázkom nadol alebo pracovať iba s vybranými dvojicami. Deti tak môžu známe protiklady precvičovať zakaždým trochu iným spôsobom.
Pri výbere preto nemusíte zostať iba pri pomôckach, ktoré majú protiklady priamo v názve. Vhodné didaktické hry a pomôcky môžu ponúknuť priestor na pomenovávanie, porovnávanie, triedenie, priraďovanie aj hľadanie súvislostí. Konkrétnu pomôcku potom možno vyberať podľa veku detí, veľkosti skupiny a toho, či chcete viac pracovať so slovnou zásobou, logickým myslením, pamäťou alebo pozornosťou.
Protiklady sa dajú objavovať každý deň
Na protiklady netreba čakať na jednu konkrétnu vzdelávaciu aktivitu. Objavujú sa pri obliekaní, stolovaní, pohybe, pobyte vonku aj pri obyčajnom rozhovore. Raz ich deti nájdu medzi predmetmi v triede, inokedy na obrázkoch alebo ich samy predvedú. Práve striedanie rôznych spôsobov hry pomáha udržať tému pestrú. Raz deti protiklad povedia, inokedy ho nájdu, poskladajú, zahrajú alebo ukážu pohybom. A keď sa k známym dvojiciam po čase vrátia v inej hre, môžu ich používať čoraz samostatnejšie.
Časté otázky: Protiklady pre deti
Ktoré protiklady sú vhodné pre deti v MŠ?
Na začiatok sa hodia najmä jednoduché dvojice, ktoré deti poznajú zo svojho okolia a dokážu si ich ľahko predstaviť. Napríklad veľký – malý, dlhý – krátky, hore – dole, plný – prázdny, deň – noc, rýchly – pomalý alebo veselý – smutný. Postupne možno pridávať menej názorné dvojice.
Ako precvičovať protiklady s deťmi?
Možností je veľa. Deti môžu hľadať opačné vlastnosti predmetov v triede, dopĺňať protiklad k vyslovenému slovu, spájať obrázkové dvojice, skladať puzzle alebo protiklady znázorňovať pohybom. Aktivity je vhodné striedať, aby deti nepracovali stále rovnakým spôsobom.
Aké hry na protiklady sa hodia do materskej školy?
Dobre fungujú slovné, obrázkové, pohybové aj pamäťové hry. Pri spoločnej aktivite môžu deti hľadať kamaráta s opačným obrázkom, pri pohybovej hre znázorňovať dvojice ako rýchlo – pomaly a pri stolovej aktivite skladať alebo priraďovať obrázkové protiklady.
Dajú sa pomôcky na protiklady používať viacerými spôsobmi?
Áno. Obrázkové kartičky alebo skladačky nemusia slúžiť iba na hľadanie správnych dvojíc. Možno ich využiť na pomenovávanie, opis obrázkov, tvorbu viet, pamäťové hry, skupinové aktivity alebo na slovnú hru, pri ktorej dieťa podľa jedného obrázka samo vymyslí jeho protiklad.