Orffove nástroje – hudba, rytmus a pohyb pre deti
Orffove nástroje patria medzi najznámejšie pomôcky hudobnej výchovy. Deti s nimi môžu objavovať rytmus, melódiu, dynamiku aj farbu zvuku bez toho, aby najskôr museli ovládať zložitú techniku hry alebo hudobnú teóriu. Práve jednoduchosť, okamžitá zvuková odozva a možnosť spoločného muzicírovania robia Orffov inštrumentár obľúbenou súčasťou výučby v materských a základných školách, základných umeleckých školách, hudobných krúžkoch aj pri domácich hudobných aktivitách.
Podstata Orffovho prístupu však nespočíva iba v samotných nástrojoch. Hudba sa prepája s rečou, pohybom, tancom a improvizáciou. Dieťa tak nie je len poslucháčom. Môže tlieskať rytmus, recitovať, spievať, pohybovať sa, hrať na nástroj a postupne vytvárať vlastné hudobné nápady.
Hudobná výchova cez reč, rytmus a pohyb
Pojem Orffove nástroje súvisí s hudobno-pedagogickou koncepciou Orff-Schulwerk, ktorá sa začala formovať v 20. rokoch 20. storočia. Carl Orff spolu s Dorothee Günther hľadal nové spôsoby, ako prepájať hudbu s rytmikou, pohybom a tancom. Neskôr zohrala významnú úlohu aj Gunild Keetman, ktorá s Orffom ďalej rozvíjala prácu s deťmi a hudobný materiál Orff-Schulwerku.
V centre tejto koncepcie bola praktická skúsenosť. Hudba sa nemala začínať vysvetľovaním teórie, ale činnosťou, ktorú dieťa dokáže prirodzene pochopiť. Riekanka môže vytvoriť rytmus, chôdza pravidelný pulz a jednoduchý nástroj hudobný sprievod. Z týchto základov sa potom dá postupovať k zložitejším hudobným úlohám.
Aj preto Orffov inštrumentár pozostáva prevažne z nástrojov, na ktorých možno vytvoriť zvuk pomerne jednoducho. Neznamená to, že ide o hračky alebo menejcenné hudobné nástroje. Naopak, umožňujú pracovať s rytmom, melódiou, harmóniou, dynamikou aj improvizáciou bez toho, aby technická náročnosť hry zatienila samotný hudobný zážitok.
Objednajte si orffove hudobné nástroje v e-shope hudobna-vychova.sk
Ktoré Orffove nástroje tvoria základ inštrumentára
Historický Orffov inštrumentár sa postupne vyvíjal. V klasickej podobe zahŕňal malé perkusie, blanové nástroje a tzv. stabspiele – nástroje s ladenými platničkami, ako sú xylofóny, metalofóny a zvonkohry. Postupne sa rozširoval aj o ďalšie perkusné nástroje z rôznych hudobných kultúr.
V školskom prostredí je praktické rozdeliť nástroje na dve veľké skupiny: melodické a rytmické. Hranica medzi nimi však nie je vždy úplne ostrá. Niektoré rytmické nástroje majú určitú výšku tónu a aj na melodických nástrojoch možno hrať čisto rytmické sprievody.
Melodické Orffove nástroje
Medzi najtypickejšie Orffove hudobné nástroje pre deti patria xylofóny, metalofóny a zvonkohry. Spája ich podobný princíp hry: dieťa udiera paličkou na jednotlivé ladené platničky a vytvára tak tóny.
Xylofón má tradične drevené platničky. Jeho tón býva kratší, konkrétnejší a mäkší než tón kovových nástrojov. V Orffovom inštrumentári sa používajú rôzne veľkosti a rozsahy, napríklad sopránové, altové či basové xylofóny.
Metalofón má kovové platničky a tón zvyčajne doznieva dlhšie. Vďaka tomu sa dobre uplatní pri jednoduchých melodických sprievodoch, dlhších tónoch aj pri vytváraní zvukovej atmosféry.
Zvonkohra má takisto kovové platničky, ale spravidla menšie a s vyšším, jasnejším zvukom. Deti ju ľahko rozpoznajú podľa čistého zvonivého charakteru.
Niektoré školské xylofóny, metalofóny a zvonkohry majú vyberateľné platničky. Učiteľ tak môže ponechať iba tóny potrebné pre konkrétnu aktivitu. Pri práci s pentatonikou sa tým zároveň znižuje riziko nepríjemne znejúcich kombinácií a deti môžu slobodnejšie improvizovať.
Rytmické a perkusné Orffove nástroje
Druhou veľkou skupinou sú nástroje pre Orffovu hudobnú výchovu, ktoré používame predovšetkým na rytmus, pulz, dynamiku a farebnosť zvuku.
Patria sem napríklad bubienky, tamburíny, bongá, ručné bubny, claves, drevené bloky, guiro, kastanety, triangel, činely, prstové činelky, rolničky, maracas, rôzne shakery, hrkajúce vajíčka či ďalšie drobné perkusie.
Tieto nástroje možno rozdeliť aj podľa spôsobu vzniku zvuku. Pri bubnoch sa rozochvieva blana, pri claves alebo woodblockoch vzniká zvuk úderom do dreveného tela, pri triangli či čineloch vibruje kov a pri hrkálkach sa pohybuje náplň vo vnútri nástroja.
Pre učiteľa však nemusí byť odborné delenie vždy najdôležitejšie. V praxi je užitočnejšie vedieť, akú zvukovú úlohu môže konkrétny nástroj dostať.
Objednajte si orffove hudobné nástroje v e-shope predskolak.sk
Orffove nástroje dávajú priestor aj začiatočníkom
Jednou z veľkých predností, ktoré Orffove nástroje prinášajú do hudobnej výchovy, je nízky vstupný prah. Dieťa nemusí najskôr zvládnuť prstoklad, komplikovanú koordináciu alebo čítanie nôt, aby mohlo byť súčasťou spoločnej hudby. Na triangli môže zahrať jeden dohodnutý úder. Na bubienku môže držať pravidelný pulz. Dvojica detí môže striedavo hrať na claves. Iné dieťa môže na xylofóne opakovať dva alebo tri tóny.
Každá úloha môže byť jednoduchá sama osebe, no pri spoločnej hre vzniká bohatší hudobný celok. Takýto spôsob práce dobre zodpovedá pôvodnej filozofii Orff-Schulwerku. Dôraz sa kladie na praktické muzicírovanie, vlastnú aktivitu a postupné budovanie hudobných schopností, nie na teoretický výklad ako prvý krok.
To však neznamená, že Orffove hudobné nástroje pre deti sú určené iba úplným začiatočníkom. Rovnaký nástroj možno použiť veľmi jednoducho aj pomerne náročne. Rozdiel je v zvolenej úlohe.
Orffove nástroje pri hudobnej výchove
Pri dobre pripravenej hodine nemusia všetky deti hrať stále a naraz. Orffov inštrumentár umožňuje rozdeliť skupinu na rôzne hudobné úlohy a postupne ich meniť. Jedna skupina môže držať pulz, druhá hrať ostinato, tretia dopĺňať výrazné akcenty a ďalšia vytvárať jednoduchý melodický motív. Deti sa tak neučia iba zahrať svoj part. Musia počúvať aj ostatných a vnímať, kedy majú začať, prestať alebo zmeniť spôsob hry.
Hudba, slovo a rytmus
Reč bola dôležitou súčasťou Orff-Schulwerku od jeho začiatkov. Riekanky, vyčítanky, básne, mená alebo krátke slovné spojenia poskytujú prirodzený rytmický materiál, ktorý deti už poznajú. Orff a Keetman používali jazyk a spev ako východisko hudobnej práce práve preto, že sú súčasťou detského sveta.
Učiteľ môže napríklad vysloviť krátku vetu a deti jej rytmus vytlieskajú. Potom tlieskanie nahradia claves alebo bubienkom. Neskôr možno rozdeliť vetu medzi dve skupiny alebo pridať jednoduchý melodický sprievod. Takáto aktivita prirodzene spája reč s hudbou bez potreby začínať notovým zápisom.
Hudba a pohyb
Rytmus sa dá nielen počuť, ale aj cítiť telom. Deti môžu kráčať do pulzu, meniť smer podľa hudby, reagovať na zrýchlenie a spomalenie alebo zastaviť pohyb v okamihu, keď nástroje stíchnu. Práve spojenie hudby a pohybu patrilo medzi základné východiská Orffovho prístupu. Hudobné parametre sa tak nestávajú abstraktnými pojmami. Dieťa ich zažíva fyzicky.
Pri práci s menšími perkusiami možno pohyb spojiť priamo s hraním. Deti môžu napríklad kráčať a pritom udržiavať pulz shakerom, prípadne reagovať na zmenu dynamiky väčším či menším pohybom.
Improvizácia bez strachu z chyby
Improvizácia nemusí znamenať, že dieťa dostane nástroj a má okamžite „niečo zahrať“. Lepšie fungujú jednoduché hranice.
Učiteľ môže určiť dva tóny, z ktorých dieťa vytvorí krátku odpoveď. Inokedy môže zahrať rytmickú otázku a dieťa na ňu odpovie vlastným rytmom. Pri skupinovej hre môže každé dieťa pridať jeden krátky zvukový motív. Takéto aktivity rozvíjajú tvorivosť, ale zároveň učia počúvať, reagovať a rešpektovať spoločnú hudobnú štruktúru.
Nástroje pre Orffovu hudobnú výchovu majú rôzne úlohy
Pri výbere nástrojov nie je potrebné nakúpiť veľké množstvo rovnakých kusov. Oveľa zaujímavejší môže byť Orffov inštrumentár, v ktorom sa stretáva viac typov zvukov.
Bubienok dokáže vytvoriť pevný základ. Triangel pridá jasný kovový akcent. Claves vyniknú krátkym dreveným zvukom. Tamburína spojí úder s cinkaním. Xylofón alebo metalofón doplní tónový materiál. Vďaka tomu môže každá skupina dostať inú úlohu a výsledok pôsobí hudobne pestrejšie.
Pri menších deťoch sa oplatí začínať s menším počtom nástrojov. Keď už dokážu reagovať na signál začiatku a konca, počúvať ostatných a udržať jednoduchý rytmus, možno pridávať ďalšie zvukové vrstvy.
Orffove nástroje rozvíjajú viac než hudobné schopnosti
Pri hre sa samozrejme rozvíja predovšetkým hudobné vnímanie. Dieťa sa stretáva s pulzom, rytmom, tempom, dynamikou, farbou zvuku a neskôr aj s melódiou či jednoduchou harmóniou.
Orffove nástroje však zároveň vyžadujú koordináciu pohybu a sluchu. Dieťa musí sledovať pokyn, správne uchopiť nástroj, načasovať pohyb a prispôsobiť sa skupine.
Pri spoločnom muzicírovaní sa pridáva ďalší dôležitý rozmer – schopnosť počúvať druhých. Ak každý hrá bez ohľadu na ostatných, spoločná skladba nefunguje. Deti sa preto postupne učia čakať, reagovať na signál a vnímať svoju úlohu ako súčasť väčšieho celku.
Orff-Schulwerk bol od začiatku založený aj na spoločnom tvorivom procese. Súčasné zdroje venované tejto koncepcii zdôrazňujú nielen hudobný, ale aj sociálny a komunikačný rozmer spoločnej práce.
Ako vybrať Orffove nástroje pre skupinu
Pri zostavovaní základnej výbavy je dobré myslieť na zvukovú pestrosť. Nemusí ísť o čo najväčší počet nástrojov, ale o kombináciu rôznych charakterov zvuku.
Základ pre menšiu skupinu
Pre menšiu skupinu môže byť vhodná kombinácia niekoľkých drobných perkusií, jedného či dvoch bubnov a aspoň jedného melodického nástroja. Takáto zostava už umožňuje rozdeliť deti na rytmické a melodické úlohy. Navyše sa môžu medzi nástrojmi striedať, takže každý postupne spozná viac spôsobov hry.
Pri výbere je dôležité sledovať vekové odporúčanie konkrétneho výrobku, veľkosť nástroja, spôsob držania a odolnosť pri pravidelnom používaní.
Orffov inštrumentár pre celú triedu
Vo väčšej triede sa oplatí kombinovať väčší počet jednoduchých rytmických nástrojov s menším počtom výraznejších alebo melodických nástrojov. Nie každé dieťa musí mať inú pomôcku. Naopak, niekoľko rovnakých nástrojov môže vytvoriť spoločnú sekciu podobne ako v orchestri.
Jedna skupina hrá drevené perkusie, ďalšia kovové, tretia bubny a štvrtá melodický sprievod. Úlohy sa potom môžu vystriedať. Takto nástroje pre Orffovu hudobnú výchovu podporujú nielen individuálne skúšanie, ale aj skutočné skupinové muzicírovanie.
Orffove nástroje možno kombinovať do jednoduchého orchestra
Pestrý Orffov inštrumentár dáva učiteľovi možnosť vytvoriť malý triedny orchester bez zložitého aranžovania. Začať možno jednou vrstvou. Napríklad bubon hrá pravidelný pulz. Potom sa pridajú claves s jednoduchým opakujúcim sa rytmom. Triangel môže zaznieť iba na začiatku každého taktu a xylofón doplní dva či tri tóny.
Deti vďaka tomu počujú, ako sa hudba postupne mení. Každý nový nástroj pridáva inú farbu a funkciu. Veľmi užitočné je tiež vrstvy postupne odoberať. Keď prestane hrať bubon, deti okamžite vnímajú, akú úlohu mal v celku. Rovnakým spôsobom môžu skúmať význam melodického sprievodu alebo jednotlivých akcentov. Takáto hra je jednoduchým spôsobom, ako deťom ukázať hudobnú stavbu bez potreby komplikovaných odborných vysvetlení.
Orffove nástroje nie sú iba pre materské školy
Hoci sa Orffove hudobné nástroje pre deti často spájajú s predškolským vekom, ich využitie je oveľa širšie. Na základnej škole možno pracovať s náročnejšími rytmickými vzormi, kombinovať viac hlasov, používať notový zápis alebo vytvárať jednoduché aranžmány piesní. V základnej umeleckej škole môžu Orffove nástroje dopĺňať rytmickú prípravu, skupinovú tvorbu, improvizáciu alebo prípravné hudobné predmety.
Svoje miesto majú aj v centrách voľného času, hudobných krúžkoch a pri domácich aktivitách. Doma nemusí rodina vytvárať celý Orffov orchester. Aj niekoľko jednoduchých nástrojov umožní sprevádzať pesničky, opakovať rytmy alebo vymýšľať vlastné hudobné hry.
Orff-Schulwerk navyše nebol koncipovaný ako systém určený iba jednej úzkej vekovej skupine. Základná myšlienka aktívneho prepájania hudby, reči a pohybu sa dá prispôsobovať rôznym schopnostiam a úrovniam.
Hudobná hra, do ktorej sa môže zapojiť každý
Najväčšia sila, ktorú Orffove nástroje prinášajú do hudobnej výchovy, nespočíva v tom, že by nahradili klasické hudobné nástroje alebo systematické hudobné vzdelávanie. Ich význam je v inom prístupe k začiatku.
Dieťa nemusí čakať, kým bude dostatočne technicky zdatné. Môže začať rytmom vlastného mena, tlieskaním, pohybom alebo jedným úderom na bubon. Neskôr sa pridá ďalší rytmus, nový nástroj alebo melodický motív. Postupne tak vzniká hudba, ktorú deti nielen reprodukujú, ale aj aktívne vytvárajú.
Práve prepojenie jednoduchých hudobných prvkov, pohybu, reči, improvizácie a spoločnej tvorby robí z Orffovho inštrumentára oveľa viac než iba súbor školských hudobných nástrojov.
Najčastejšie otázky o Orffových nástrojoch
Ako jednoducho vysvetliť Orffove nástroje?
Orffove nástroje sú skupina rytmických a melodických hudobných nástrojov používaných pri aktívnej hudobnej výchove. Patria sem napríklad xylofóny, metalofóny, zvonkohry, bubny, tamburíny, triangly, claves, činely a množstvo ďalších perkusií.
Ktoré nástroje patria do Orffovho inštrumentára?
Klasický Orffov inštrumentár zahŕňa malé perkusie, blanové nástroje a ladené nástroje s platničkami, predovšetkým xylofóny, metalofóny a zvonkohry. V modernej pedagogickej praxi sa používa aj širší výber perkusií.
Rozdiel medzi xylofónom, metalofónom a zvonkohrou
Xylofón používa drevené platničky a má kratší, perkusívnejší charakter zvuku. Metalofón má kovové platničky a tón zvyčajne dlhšie doznieva. Zvonkohra má tiež kovové platničky, no spravidla znie vyššie a jasnejšie.
Sú Orffove nástroje vhodné pre začiatočníkov?
Áno. Mnohé nástroje pre Orffovu hudobnú výchovu možno používať už pri veľmi jednoduchých aktivitách. Náročnosť sa dá prispôsobiť veku a skúsenostiam hráča – od jedného úderu alebo pravidelného pulzu až po melodickú hru a viacvrstvové aranžmány.
Koľko Orffových nástrojov potrebuje trieda?
Neexistuje univerzálny počet. Dôležitejšia než množstvo je vhodná kombinácia rytmických, zvukovo kontrastných a melodických nástrojov. Pri väčšej skupine pomáha mať viac kusov jednoduchých perkusií a menší počet melodických nástrojov, ktoré sa medzi deťmi striedajú.
Dajú sa Orffove hudobné nástroje používať aj doma?
Áno. Na domáce aktivity nie je potrebný kompletný Orffov inštrumentár. Už niekoľko jednoduchých rytmických nástrojov umožní sprevádzať piesne, napodobňovať rytmy, pracovať s tempom alebo vytvárať vlastné hudobné hry.
Je Orff-Schulwerk iba hra na hudobných nástrojoch?
Nie. Nástroje sú iba jednou časťou širšieho prístupu. Orff-Schulwerk prepája hudbu s rečou, spevom, pohybom, tancom a improvizáciou. Práve toto spojenie tvorí jeden z jeho základných princípov.
Zaujalo Vás to? Vyžiadajte si viac informácii
Zdroje a použitá literatúra
Pri príprave článku sme vychádzali z odborných zdrojov venovaných Orff-Schulwerku, jeho histórii a Orffovmu inštrumentáru, najmä z materiálov Carl Orff Museum, Orff-Schulwerk Gesellschaft a American Orff-Schulwerk Association. Medzi základné publikácie k téme patria aj práce Carla Orffa a Gunild Keetman Musik für Kinder a kniha Douga Goodkina Play, Sing and Dance: An Introduction to Orff Schulwerk.