Stavebnica Pop trubice pre predškolákov sa mení v rukách
Kocka zostane kockou, nech ju dieťa otočí akokoľvek. Pri Pop trubiciach je to iné. Farebná harmoniková trubica sa dá natiahnuť, stlačiť, ohnúť, skrútiť do oblúka a následne spojiť s ďalšou. Stavebnica Pop trubice pre predškolákov tak nezačína hotovým tvarom dielika, ale otázkou, čo s ním dieťa dokáže urobiť. Práve toto robí hru zaujímavou už pri jednej jedinej trubici. Dieťa ju drží oboma rukami, skúša silu potrebnú na roztiahnutie, kontroluje pohyb prstov a sleduje, ako sa diel predlžuje. Jemná motorika tu nevzniká ako samostatná „úloha na precvičovanie“, ale priamo pri hre. A potom príde charakteristické praskanie a puknutie pri rozťahovaní. Pri Pop Tube je zvuk jednoducho súčasťou zážitku – deti veľmi rýchlo zistia, že trubica reaguje nielen tvarom, ale aj zvukom.
Z krátkej trubice môže byť dlhá cesta
Jedna stlačená trubica zaberá málo miesta. Po natiahnutí je zrazu niekoľkonásobne dlhšia. Keď deti spoja dve, tri alebo päť trubíc, vzniká úplne nový objekt a s každým ďalším dielom sa mení aj predstava o tom, kam bude stavba pokračovať.
Tu sa hra prirodzene dostáva k pojmom dlhší a kratší, rovný a ohnutý, blízko a ďaleko. Netreba z nich robiť samostatné cvičenie. Dieťa ich zažíva v praxi, keď zisťuje, že dva diely nestačia, ďalší treba predĺžiť alebo že príliš dlhú časť musí opäť stlačiť. Pri spájaní zároveň sleduje rukami aj očami miesto, kde majú diely do seba zapadnúť. Koordinácia oko–ruka sa tak zapája zakaždým, keď treba koniec jednej trubice presne nasadiť na druhú.
Objavte sadu 60 Pop trubíc s pracovnými kartami a doprajte deťom hru, ktorá spája pohyb, zvuk a logiku.
Pop trubice nie sú odkázané na rovné stavby
Najzaujímavejšie to začne byť vo chvíli, keď deti prestanú stavať iba „do dĺžky“. Trubice sa dajú ohýbať do oblúkov, uzatvárať do kruhov alebo prepájať tak, aby konštrukcia smerovala hore, do strán či späť k sebe. Vtedy sa zo série spojených dielov stáva 3D stavebnica. Dieťa už nesleduje iba to, ktorý diel pripojí ako ďalší. Musí premýšľať aj nad tým, kam má smerovať, ako veľmi ho ohne a čo sa stane s celou konštrukciou, keď zmení jeho polohu.
Práve pri takomto stavbe dostáva priestor priestorová predstavivosť. Deti si postupne vytvárajú predstavu o tom, ako sa časť, ktorú práve držia v rukách, premietne do výsledného objektu. A keď to nevyjde? Trubicu stlačia, otočia, ohnú inak a pokračujú. Táto stavebnica si opravy priam pýta.
Voľná hra môže začať úplne bez návodu
Pop tube nepotrebujú komplikovaný úvod. Na začiatok pokojne stačí položiť diely na stôl a nechať deti zistiť, čo robia. Jedno dieťa začne spájať farby za sebou, iné si vytvorí veľký kruh, ďalšie bude skúšať, ako dlhú zostavu dokáže natiahnuť. Niekto zostane pri jednoduchom objekte, iný postupne vytvorí priestorovú konštrukciu. Práve táto otvorenosť je pri stavebnici Pop trubice dôležitá – nie každý výsledok musí vyzerať rovnako a ani cesta k nemu nemusí byť rovnaká.
Pop Tube preto fungujú dobre aj v situácii, keď nechceme deťom dopredu prezradiť výsledok. Materiál ich sám vedie k skúšaniu: „Čo sa stane, keď túto časť ešte natiahnem?“, „Dokážem ju spojiť späť?“ alebo „Udrží tvar, keď ju ohnem?“
Tu môžete objednať stavebnice Pop trubice v eshope edukacnehracky.sk
Pracovné karty menia skúšanie na presnejšiu úlohu
Školská sada obsahuje 60 trubíc a 24 pracovných kariet. Tie dávajú stavebnici druhú polohu. Po voľnom experimentovaní môže dieťa dostať konkrétny model, ktorý sa snaží vytvoriť podľa predlohy.
Zrazu už nestačí spojiť ľubovoľné diely. Treba si všimnúť farbu, počet trubíc, ich poradie aj smer. Niekedy rozhoduje aj to, či má byť diel natiahnutý alebo kratší, rovný alebo ohnutý.
Práca podľa karty tak preveruje pozornosť trochu iným spôsobom ako voľná hra. Dieťa porovnáva obrázok so svojou stavbou a priebežne kontroluje, či sa obe zhodujú. Ak nie, musí nájsť miesto, kde sa od predlohy odchýlilo, a stavbu upraviť.
A práve striedanie týchto dvoch režimov – vlastný nápad a stavanie podľa predlohy – robí pracovné karty zmysluplnými. Nemusia diktovať celú hru, ale dokážu ju v správnej chvíli posunúť iným smerom.
Farba môže byť orientačný bod aj súčasť zadania
Výrazné farby pomáhajú pri skladaní podľa pracovnej karty, pretože dieťa si ľahšie všimne, ktorý diel patrí na konkrétne miesto. Pri zložitejšej konštrukcii sa farba stáva akousi mapou – podľa nej sa dá rýchlejšie zorientovať, kde už stavba sedí a kde treba niečo zmeniť.
Farby sa však dajú využiť aj bez kariet. Stačí začať jednoduchý rad a nechať dieťa pokračovať, zadať stavbu iba z dvoch farieb alebo porovnať dve rovnako tvarované konštrukcie v odlišnom farebnom usporiadaní. Takéto zadania nemenia Pop trubice na pracovný list v plastovej podobe. Stále zostáva priestor na ohýbanie, naťahovanie a skúšanie.
Šesťdesiat dielov dáva priestor aj skupine
Pri väčšej sade nemusí každý sedieť nad vlastnou malou stavbou. Deti môžu začať na rôznych miestach a svoje časti neskôr spojiť. Jedna skupina vytvorí dlhý úsek, druhá kruhovú časť a až potom sa ukáže, či sa obe konštrukcie dajú prepojiť. V tej chvíli už nejde iba o manipuláciu s materiálom. Deti musia sledovať, čo robia ostatní, prispôsobiť svoj diel spoločnej stavbe a dohodnúť sa, kam má konštrukcia pokračovať.
A práve tu sa stavebnica Pop trubice pre predškolákov najviac odlišuje od mnohých klasických stavebníc. Diel nie je pevný bod, ktorý len položíme na správne miesto. Dieťa ho počas hry predlžuje, skracuje, ohýba a prispôsobuje tomu, čo práve vzniká.